Pod ľadovou čiapočkou na južnom póle Marsu sa podarilo vedcom pomocou radaru detekovať jazero plné kvapalnej vody. Ide o prelomový nález, vodu v tak veľkom množstve sa doteraz na planéte nájsť nepodarilo. V minulosti sondy zachytili iba to, že v určitých oblastiach planéty v danom ročnom období zrejme tečie veľmi slaná voda. Prípadne boli nájdené výpary molekúl vody. Informuje časopis Science.

Štúdia bola zverejnená v časopise Science, je výsledkom práce talianskych vedcov, ktorí analyzovali dáta zo zberu pomocou špeciálneho prístroja z obdobia rokov 2012 až 2015. Samotný prístroj MARSIS je na orbite planéty už od roku 2003. Zariadenie funguje tak, že vysiela rádiové vlny skrz ľad a následne analyzuje ich odraz. Ten je iný, ak vlny prejdú vodou, skalou alebo inou hmotou. Vedci urobili rad simulácií, na ktorých základoch sú si istí, že sa jedná o vodu.

Dáta odhalili, že jazero je skryté v hĺbke 1,5 kilometra pod ľadom a na dĺžku má približne 20 kilometrov. Ide o takzvané ľadovcové jazero, ktoré zostalo uväznené pod príkrovom ľadu, na Zemi sa tieto jazera nachádzajú napríklad na Antarktíde alebo v Grónsku. Jazero na červenej planéte môže hostiť život. Na Zemi v tomto type jazier už bol v minulosti nájdený. Štúdia ale presne neuvádza hĺbku vodnej vrstvy. Talianski vedci tak nemôžu určiť, či ide o podzemnú nádrž, alebo o vrstvu kalu.

Podľa vedcov je pravdepodobne jazero slané a prostredie nie je príliš priaznivé životu v tej podobe, aká je známa na Zemi. Existujú ale mikróby, ktorí sú schopné sa na slané prostredie adaptovať. “Myslím, že je to prvý kandidát na miesto, kde je život schopný vydržať,” komentoval nález jazera šéf vedeckého tímu Robert Orosei.

Podľa vedcov je teplota v jazeru na Marse približne -68,15 stupňa Celzia, čo je na prvý pohľad v rozpore s tým, že by mohla byť voda kvapalná. Avšak rozpustené soli a zároveň tlak ľadu môžu udržať vodu tekutú aj pri teplote okolo mínus 74 stupňov. Vedci nedokážu s istotou povedať, či sú mikróby schopné v tomto prostredí prežiť. Zároveň dodávajú, že bohužiaľ v súčasnosti nedokážu vzorky vody akokoľvek odobrať. Nakoniec najhlbšie vrty na Marse sa pohybujúcich Roverov sú v rádoch desiatok centimetrov.

Ďalším horúcim kandidátom na hostiteľa života je mesiac Enceladus, ktorý obieha okolo Saturnu. Pod jeho povrchom sa nachádza oceány slanej vody. Pred mesiacom sa podarilo dokonca potvrdiť, že obsahujú organické molekuly, ktoré sú základnými kameňmi života. Zložitejšie organické molekuly, ktoré môžu byť stopami života, boli nedávno nájdené aj na Marse.

Samotnú prítomnosť vody na Marse potvrdila už planetárna sonda Mars Express v januári 2004. Na južnom póle identifikovala pary molekúl vody z ľadu, a získala tak vôbec prvé priame doklady o jeho existencii na červenej planéte.