Výsledkom majú byť obrovské mestá s biorobotmi a úplne zničená príroda, píše portál Zen.yandex.ru.
Názov najstaršej a najtajomnejšej knihy ľudstva by v preklade z pradávneho jazyka mohol znieť ako „Cybná stanica“. Nikto nevie vek tejto knihy ani to, kto ju napísal. Prvú zmienku o nej možno nájsť u gréckeho filozofa Apollónia z Tyany z 1. storočia nášho letopočtu. Objavil ju na svojej ceste po Indii v jednom z chrámov. Keď ju prečítal, doslova sa znovu zrodil.
Filozof nielen údajne pochopil pôvod tajných procesov na Zemi, ale zmenil sa na presvedčeného ezoterika. Ihneď po návrate do vlasti ale záhadne zomrel. To isté sa stalo s ďalšími, ktorí sa s knihou zoznámili.
Kniha o zániku ľudstva po „potope“
Ruský výskumník, cestovateľ, biológ a antropológ Georgij Sidorov hovorí, že „strofy“ zo starodávneho jazyka prakrit znamenajú „stop“. Odtiaľ pochádza aj moderné slovo „stanica“. A druhá časť názvu je slovo pre „chybu“ alebo „zlozvyk“. Vlastne to znamená to isté, ako v našej dobe.
Všetko dohromady znamená „Kniha o zastavení rozvoja civilizácie pre nejakú chybu alebo zlozvyk“. Názov hovorí za všetko. To je aj odpoveď na otázku, prečo každý, kto sa dotkne starodávneho poznania, čoskoro zahynie. Súčasní ľudia jednoducho nesmú poznať pôsobenie skrytých síl hýbajúcich spoločnosťou. Tých síl, ktoré zo zákulisia vedú človeka k sebazničeniu.
V knihe „Koniec ľudskej spoločnosti kvôli jej skrytej chybe“ existujú konkrétne náznaky toho, aké deštruktívne sily sú v nej spustené. A čo je najdôležitejšie, kto za tým všetkým stojí. Nie je prekvapením, že ju takmer nemožno nájsť v knižniciach indických chrámov. Existujú síce kópie, ale originál skrývajú zasvätení. S najväčšou pravdepodobnosťou kdesi v Himalájach.
Princíp „zbláznenia človeka“
Vo svojej knihe „Tajná chronológia a psychofyzika ruského ľudu“ Georgij Sidorov podrobne odhaľuje tento tajný mechanizmus riadenia človeka. Nazýva ho mechanizmom „zbláznenia ľudstva“.
Dôkazy o pravdivosti knihy
Georgij Sidorov upozorňuje na kľúčové body:
Po prvé. Na Zemi existovala jedna sociálno-ekonomická formácia, ktorá sa v Rusku volala „Právo“. Toto bola doba Védskeho svetonázoru, keď ľudia žili v jednote s Vesmírom. Na fyzickej úrovni sa to vyjadrovalo v rovnováhe medzi prírodou a človekom.
To znamená, že mestá s chrámami boli malé a nepresahovali 8 tisíc ľudí. S výrazným nárastom počtu obyvateľov sa ale mesto mení. Stáva sa akýmsi lievikom, ktorý prírodu vysáva, no nič nedáva naspäť. Miera neporiadku sa zvyšuje, tvorivý proces sa vytráca a ľudia sú nútení iba obsluhovať a čistiť rastúci „nádor“.
Presne o tom hovorila Anastasia, čo vo svojich knihách Zvoniace cédre Ruska zachytil Vladimír Megre.
Po druhé. V dôsledku „tejto chyby“ sa ľudia stávajú spotrebiteľmi. Čím viac materiálneho bohatstva majú, tým viac si myslia, že sú šťastní. Strácajú chuť tvoriť. Zároveň strácajú rozum a menia sa na zviera.
Po tretie. V tejto fáze ľudia začínajú viesť k „zvieraciemu chovaniu“ i svoje vlastné deti. Zmenou svetonázoru úplne menia ich genetiku. Trvá to iba sedem rokov!
Po štvrté. Dochádza k úplnému vypnutiu pravej polovice mozgu. Človek sa stáva materialistom. Zameriava sa iba na okamžité výhody. Preto už nemôže objektívne vnímať realitu. Akákoľvek pravda je už prekrytá klamstvom.
Podľa Sidorova je v knihe „Chybná stanica“ proces premeny človeka na opicu opísaný s až cynickými podrobnosťami. Jej odkaz, ktorý pochádza ešte z dôb Sarasvatí, mal slúžiť ako varovanie. Tajné spoločnosti sa ale postarali o jej utajenie.
Záhadná kniha o zániku ľudstva po „biblickej potope“ nás mala ochrániť pred novou chybou. Preto tí, ktorí spustili nový deštruktívny proces, ju pred verejnosťou skrývajú. A zatiaľ precízne bod po bode vedú civilizáciu k sebazničeniu. Ich konečným cieľom sú obrovské mestá s kontrolovanými biorobotmi. Príroda má byť úplne zničená.
„Čierny rád“ a ruské kňazstvo
Árijskí predkovia Rusov bojovali proti tomuto obludnému plánu. Najskôr zničili Babylon ako ohnisko skazy. Potom Svjatoslav zničil Chazarský kaganát, kde sa táto parazitická entita zrodila znova. Na istý čas ju držala pod kontrolou Veľká Tartária. Josif Vissarionovič Stalin sa tiež pokúsil zabrániť hroziacemu zlu.
Sidorov o Stalinovi hovorí: „Súdiac podľa jeho konania, dobre vedel, kto má pod kontrolou slobodomurárske zákulisie. Preto sa mu vždy darilo byť o krok vpred pred svojimi protivníkmi. Starostlivo tajil svoje skutočné úmysly, keďže mu na ceste k moci stáli rôzne slobodomurárske skupiny. Hlavným jeho snom nebola moc kvôli moci samotnej. Cieľom jeho života bolo očistiť ruskú spoločnosť od všetkých slobodomurárov a ďalších škodcov a oživiť nielen v ZSSR, ale i na celom svete, éru Zlatého veku“.
Dostať sa k utajovanej knihe pomohol zrejme paradoxne Stalinovi samotný „Čierny rád“. Hoci bol vytvorený práve s cieľom skryť pred ľudstvom starodávne poznatky a kontrolovať ich šírenie.
Na základe stúpencov učenia Blavatskej a Roerichovcov vznikla snaha vytvoriť na Zemi novú podobu náboženstva. Rovnakú pre celý civilizovaný svet.
Na realizáciu projektu si Ilumináti vybrali vhodných ľudí. Dali im príležitosť dotknúť sa starodávnych poznatkov. Vedenie „Čierneho rádu“ pochopilo, že mu v ceste stoja hinduistickí brahmani, budhistickí kňazi a ruskí mágovia. Všetci totiž stále majú veľa kníh so starodávnymi znalosťami. Preto potrebovali vziať všetko do svojich rúk.
Príbeh Eleny Blavatskej je dobre známy. V Egypte akoby náhodou stretla niekoho, kto „vyčítal z hviezd“, že dievča z Ruska má zvláštny osud. Spomenul jej i zakázanú knihu „Chybná stanica“.
Lenže, za knihou nešla do Indie, ale Londýna. Tam na ňu čakal podivný muž menom Kut Humi Lan Sing. Zaviedol ju do okultnej spoločnosti spojenej so špeciálnymi službami. Dostala návod, ako získať dôveru brahmanov a dostať sa k rukopisu.
Kniha sa „stratila“ z trezoru Rothschildovcov
Vytúžený rukopis získala s tým, že ho vráti chrámu. V Londýne ho uložila do trezoru jednej z Rothschildových bánk. Knihu preložila do angličtiny. Potom opäť odišla do Indie. Nie preto, aby knihu vrátila, ale aby spoznala tajomstvo nesmrteľnosti. Tentoraz sa už ale nič nedozvedela.
Po návrate do Londýna zistila, že originál i preklad bez stopy zmizli. Vtedy si uvedomila, kto vlastne skrýva starodávne vedomosti. A akú úlohu pri tom všetkom zohrala.
Až neskôr sa ukázalo, že sa kniha z trezoru Rothschildovcov dostala do Ruska. Tak sa k nej dostal Stalin.
Niektoré časti knihy zverejnila Blavatská vo svojej Tajnej doktríne. Originál je však dobre uchovaný a „čaká na svoj čas“.
Zdá sa teda, že ľudia musia sami rozpoznať svoje chyby a pochopiť svoj účel na Zemi.
Prednáška Georgija Sidorova
Kniha, ktorá mala ľuďom pomôcť nájsť správnu cestu, má ironický názov „Chybná stanica“. Treba si však uvedomiť, že v konečnom dôsledku je na každom jednom človeku, aké bude jeho konanie.